Nezodpovedný prístup človeka k životnému prostrediu môže mať nedozierne následky.

Do 100 rokov bez oblakov?

Ľudia na celom svete sa mobilizujú a požadujú odvážne kroky v boji proti klimatickej kríze. Hromadia sa vedecké poznatky o environmentálnom rozklade. Najnovšie prichádza vedecká štúdia, zverejnená v odbornom časopise Nature Geoscience, ktorá varuje, že vplyvom globálneho otepľovania spôsobeného neuváženým ľudským konaním môžu úplne zmiznúť oblaky typu Stratokumulus za menej ako 100 rokov v dôsledku čoho sa naša planéta môže zohriať o ďalších takmer 8 stupňov Celzia!

Oblaky typu Stratokumulus pokrývajú asi dve tretiny Zeme. Pomáhajú Zem udržiavať v chlade odrážaním slnečného žiarenia späť do vesmíru. Najnovší výskum naznačil, že otepľovanie úzko súvisí s väčšou stratou oblačnosti a vyvoláva obavy zo spätnej väzby, ktorá by mohla spôsobiť katastrofu.

Podrobnejšie sa s hlavnými výsledkami štúdie môžete oboznámiť v článku, ktorý zverejnil odborný časopis Quanta

oblaky
zdroj: New York Times

Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére prudko rastie

Štúdia vyvolala poplach v radoch aktivistov a bojovníkov za životné prostredie. Volajú po radikálnych zmenách v oblasti energetických a ekonomických systémov spoločnosti, ktoré vedci a odborníci opakovane označili za hlavné spúšťače problémov súvisiacich s globálnym otepľovaním.

Od začiatku priemyselnej revolúcie sa množstvo oxidu uhličitého v atmosfére zvýšilo z asi 280 ppm na 410 ppm. Koncentrácie oxidu uhličitého v atmosfére budú naďalej rásť, pokiaľ medzinárodné spoločenstvo bude pokračovať v činnostiach produkujúcich obrovské množstvo skleníkových plynov. Pomôcť zlepšiť kvalitu životného prostredia však môže každý jeden z nás svojou troškou. Napríklad zodpovedným prístupom k recyklácii. Ak máte záujem pomôcť našej planéte a zároveň získať kvalitný kožený doplnok, či už peňaženku alebo cardholder, môžete si ponuku recyklovaných produktov pozrieť tu.

„Skutočne desivým aspektom tohto výskumu je pripomienka, že ešte nevieme, aké môžu byť všetky katastrofické následky plynúce z tohto nekontrolovateľného experimentu na našom jedinom mieste,” veľmi správne podotkol profesor MIT Thomas Levenson.